Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Genlisea

Genlisea hispidula

Rod Genlisea žiaľ nie je veľmi populárny medzi mäsožravými rastlinami a v bežných zbierkach pestovateľov chýba. To má za následok slabá propagácia a informovanosť o týchto pôdnych lovcoch. Napodiv je Genlisea príbuzná rodom Pinguicula a Utricularia, podobnosť medzi nimi je malá až nepatrná.
Zaujímavosťou je, že tieto rastliny nemajú korene. Trochu šokujúce takéto tvrdenie. Ako je možné, že rastlina nemá korene? A čo sú potom jej pasce?! Pasce rodu Genlisea sú totiž listového pôvodu a slúžia k získavaniu živín a k uchyteniu rastliny v substráte. Obdivuhodné, funkcia 2 v 1 :-) 
Genlisea loví malé pôdne živočíchy (hlístice). A tu sa naskytuje ďalšia otázka a to, že ako láka svoju korisť. Nemá žiadne nektárové žľazy a ani iné lákadlá, tak potom ako? Odpoveďou je obľuba medzipôdnych priestorov u zmienených pôdnych živočíchov a pasce týchto rastlín toto ponúkajú. Majú tvar obráteného Y, kde ramená sú ešte skrutkovito stočené a po celej ich dĺžke je pretiahnutá štrbina kade korisť vchádza.
Tieto ramená sa nakoniec spájajú do krčka a krčok sa ďalej rozširuje do vačku, kde prebieha trávenie.

Keď som išiel mikroskopovať Genliseu hispidula, musel som odstrihnúť jej pascu a potom ju umyť. Nuž, veda občas prináša bôľ aj obete. Následne som si pascu prezrel volným okom...tie závity boli úžasné, krásne viditeľné voľným okom. Okrem toho mám v zbierke aj Genliseu filiformis a tam už vzhľadom na veľkosť celej rastliny nebolo možné tieto pasce prezerať bez nejakého zväčšovacieho aparátu.
Na snímkach môžte vidieť hlavne detaily ramien pasce G.hispidula, závity a vačok, kde prebieha trávanie. No bolo mi to málo a tak som vzal žiletku a opatrne do jedného ramena zarezal. A tu sa mi naskytol pohľad na navádzacie chlpy, ktoré sú pre lepšiu pohyblivosť koristi pokryté slizom. Cesta je len jednosmerná, však proti srsti sa ťažko ide.
SKRUTKOVITO STOČENÉ RAMENÁ:
ZÁREZ DO RAMENA:
TRÁVIACI VAČOK:
---------------------------------------------------------------------------------------------------------
Neskoršie podrobné pozorovania a štúdium anatómie

Už po prvom mikroskopovaní mi bolo jasné, že som neobsiahol celkové pozorovanie pasce tejto rastliny. V školskom laboratóriu som sa vždy skôr sústredil na povrchové pozorovanie pascí mäsožravých rastlín, čo je v tomto prípade neúplná práca. Siahol som teda po literatúre od RNDr. Miloslava Studničky a naštudoval som si hlbšie anatómiu pasce rodu Genliseji. K mikroskopovaniu som sa dostal 14. Septembra 2011.

Myslím si, že vás nemusím až tak oboznamovať s týmto rodom mäsožravých rastlín. Preto by som hneď pristúpil k popisu jej podzemnej pasce a mikropozorovaniu. Vzorku som odobral z G. hispidula, nakoľko je asi rozmerovo najväčšia v mojej zbierke.

Nadzemným asimilačným listom som sa tentoraz nevenoval, hoci je to škoda, nakoľko sú aj oni zaujímavé. Spomeniem aspoň, že sa na nich sporadicky vyskytujú lepkavé stopkaté žľazy, pravdepodobne pozostatok evolučného vývinu, nakoľko Genliseje sú príbuzné s tučnicami, ktoré svoju korisť lovia práve adhéznymi/lepkavými listami a to prostredníctvom už spomenutých stopkatých žliaz.

Podzemné pasce, už iste ako viete, sú listového pôvodu, v tvare obráteného Y. Vyskytujú sa v pôdach chudobných na kyslík, teda prostredie v ktorom vládne hypoxia. Je to čiastočne aj kľúčová otázka k tomu, že ako tieto rastliny lákajú svoju korisť. Nemajú predsa krásne farby, ani nektárové žľazy, teda ako je možné, že jej pasce vždy prekypujú hromadou nachytanej koristi? Odpoveď nám opäť ponúka RNDr. Miloslav Studnička, ktorý robil výskumy v botanickej záhrade v Liberci a dospel k tej verzii, že organizmom v takomto prostredí chýba vzduch, duté listové pasce tento limitujúci činiteľ práve ponúkajú a je možné, že práve preto by sa mohla stať pre pôdne organizmy lákavou a vyhľadávanou. Mnohí autori sa tejto otázke vyhýbajú, pretože predpokladajú existenciu stopového množstva nejakého lákavého sekrétu žliaz.

Pasca je zavesená na tenkej dlhej stopke. Tráviacim orgánom je guľovitý mechúrik. V jeho vnútri je chrbtový a brušný hrebienok, oba sú napojené na cievny systém. Tieto hrebienky sú nahusto pokryté tráviacimi žľazami bochníkovitého tvaru, štvor alebo šesť bunečné. Môžete si to všimnúť aj na priložených snímkach. Ako prvý som práve sledoval tráviaci mechúrik, ktorý som opatrne rozrezal žiletkou, pričom okamžite z neho vytiekla vnútorná tekutina. Už voľným okom som pozoroval akési hrudky v tomto mechúriku. Potom som sa pozrel cez mikroskop a zistil som, že sú to mŕtve pozostatky väčšej koristi. Následne som zahliadol hrebienok, najprv len farebne odlišný od okolitého tkaniva, ale po zaostrení jasne patrný množstvom už spomenutých tráviacich žliaz. Pri zrezávaní žiletkou som sa veľmi obával, že by som mohol previesť rez práve cez tieto hrebienky. Našťastie sa tak nestalo. Potom som si poprezeral okolie, vrstvil som, zaostroval a zbadal hýbajúce sa objekty. Bola to korisť, pôdne hlístice, ktoré sa stávajú korisťou aj dravých húb. Zmätene sa krútili a zápasili s týmto smrtonosným priestorom.

Ďalší v poradí na pozorovanie bol krčok pasce, ktorý ústí do mechúrika. Taktiež som ho pozdĺžne rozrezal žiletkou a pozoroval. Z vnútra je vystlaný navádzacími chlpmi usporiadanými v prstencoch a svojimi hrotmi smerujúcimi k tráviacemu mechúriku - pre korisť ľahký pohyb do pasce, ťažký a takmer nemožný pohyb z pasce. Pod chlpmi sú dvoje typy žliaz, jedny majú tvar rovnaký ako v mechúriku, teda taktiež tráviace, druhé v zadnej časti sú žľazy dvojbunkové, tvarovo podobné kávovému zrnku. U blízkych rodových druhoch sa takéto bunky nachádzajú v pascách bublinatiek, taktiež s dvojbunkovou hlavičkou a tie slúžia na odčerpávanie vody z mechúrika bublinatky. Možno je tomu tak aj v prípade pasce genliseji, ktorá podobne pomocou týchto žliaz odčerpáva vodu a vytvára vzduchom naplnené dutinné priestory v pascách. Taktiež môžete vidieť na priložených snímkach.

Vstup do pascí týchto rastlín nie je len jeden. Jeden sa nachádza priamo v krčku pasce a druhé vstupy sa nachádzajú všade medzi závitmi ramien...sú priam pretiahnuté pozdĺž týchto závitov (štrbiny). Viď. v priložených snímkach.

Na záver sa ešte vyjadrím k tvaru pasce a k spôsobu jej rastu do substrátu. Sú to pre niekoho zanedbateľné fakty, pre mňa však výnimočné a odhaľujúce niektoré skutočnosti.
Z pohľadu rastu, najprv do zeme vrastá stopka, potom sa utvorí mechúrik, báza krčka, ktorá sa do pôdy zarýva aj s pomocou slizových žliaz, ktoré napomáha k prenikaniu do pôdy a nakoniec sa začnú dotvárať obe ramená skrutkovitého tvaru a to tak, že v pôde rotujú, zavŕtavajú sa do zeme. Tento rotačný pohyb je ale len pri ramenách pasce. Evokuje mi to ťaženie ropy vrtnými vežami :)
A v celku posledná vec je ten tvar. Opäť sa musím odvolať na RNDr. Miloslava Studničku, ktorý nám i sebe kladie otázky, že prečo je u pasci tejto rastliny prítomná dichotómia? Prečo sa pasca po dokončení rastu krčka vidlicovito rozdvojuje do pravého a ľavého ramena? Tento morfologický úkaz je pokladaný za veľmi archaický. Môžeme ho pozorovať u pravekých rastlinách. Jedná sa však o dedičstvo po modernom príbuzenstvu - párovitosť listových segmentov - rozdelenie listu na dve polovice pozdĺž stredného nervu.

Teraz si kladiem otázku ja, pomôže tento môj amatérsky článok v šírení osvety o týchto menej známych druhoch mäsožavých rastlín? To už nechávam na zodpovedanie vám.
Tráviaci mechúrik:
-tráviace žľazy, patrný hrebienok a korisť
Krčok pasce:
-navádzacie chlpy, dvojbunečné žľazy tvaru kávového zrnka
Rameno pasce:
-skrutkovito stočené, viditeľný vstup do pasce, aj zväčšený
ZDROJ:STUDNIČKA, Miloslav. Masožravé rostliny : Objekt badatelů, dobrodruhů a snílků. Vyd. 1. [s.l.] : Academia, 2006. 331 s. ISBN 8020014047.
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one