Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Fotosyntéza a mäsožravé rastliny

Dlho som uvažoval o napísaní tohto článku. Rozhodol som sa ho ale predsa napísať a to z dôvodu, aby si niektorí užívatelia uvedomili, že mäsožravé rastliny sú v prvom rade "klasické zelené rastliny" iba s jednou vlastnosťou navyše a to práve so schopnosťou chytiť a stráviť korisť. Táto vlastnosť sa im vyvinula v dôsledku nedostatka živín v pôde. Pôdy a vody, ktoré sú domovom týchto rastlín, sú deficitným prostredím, kde nie je dostatočné množstvo biogénnych prvkov, hlavne dusíka a fosforu. Príkladom takýchto pôd je rašelina, biely kremenný piesok alebo laterity v tropickej zóne. Živočíšna potrava u týchto rastlín však nie je najdôležitejšia. Všetky prijímajú taktiež minerálne látky z okolitého prostredia a fotosynteticky asimilujú ako ostatné zelené rastliny. Všeobecne je možné povedať, že mierne prikrmovanie mäsožravých rastlín podporuje ich rast, kvitnutie a tvorbu semien. Napr. u niektorých druhoch môžeme prikrmovaním znížiť úmrtnosť. Príliš početná, alebo objemná korisť je však škodlivá, lebo ju zachvátia hnilobné procesy a rastliny potom ohrozuje infekcia.
Vrátim sa k tej vete o tom, že prikrmovaním u niektorých druhoch môžme znížiť úmrtnosť. Môžem tu spomenúť Aldrovandu vesiculosa čo je vodná mäsožravá rastlina. Pre ňu je prítomnosť koristi a hlavne jej dostatok veľmi dôležitým faktorom, respektíve je kľúčom k jej úspešnému rastu a prosperovaniu. Za zmienku stojí fakt, že práve dostatok koristi u Aldrovandy podporuje a hlavne urýchľuje jej fotosyntetickú asimiláciu, čo je pre rastliny životne dôležitý proces.

No tak, čo je vlastne tá fotosyntéza??

-je to dej pri ktorom sa dokážu anorganické látky premeniť na látky organické za pomoci slnečnej energie;
-dôležitú rolu tu hrajú farbivá, ktoré majú schopnosť naviazať na seba "slnečnú energiu" a vložiť ju do chem. reakcii;

Poznáme:
-chlorofyl a, b, c, d, e
-bakteriochlorofyl
-bakterioviridín

Fotosyntéza prebieha v chloroplastoch
-tu len spomeniem tylakoidy (tie zelené vajíčka :-D), ktoré obsahujú farbivá a konkrétne v nich prebieha fotosyntéza
-tylakoidy dokopy vytvárajú graná (je to tam aj zakrúžkované) a tieto graná plávajú v stróme

fotosyntéza sa delí na:
- svetelnú fázu ------------svetelná fáza sa ďalej delí na primárnu a sekundárnu
- tmavú fázu

No a teraz je čas spomenúť tú nepeknú rovnicu fotosyntézy:

12H20 + 6CO2 za prítomnosti chlorofylu a slnečnej enrgie vzniká C6H12O6 + 6O2 + 6H2O


Svetelná fáza fotosyntézy:
Môj obľúbený obrázok, konkrétne schéma cyklickej (čiarkovane) a necyklickej (plnou čiarou) fotofosforylácie:
Popis:
Začína to tam, kde chlorofyl aI príma 2 fotóny s vlnovou dĺžkou 700 nm a tie vyrazia z tohto chlorofylu 2 elektróny, ktoré sa použijú na redukciu feredoxínu (FRS) čím sa uvoľnuje energia a vzniká neaktívne redukovadlo NADP+
Vyrazené 2 elektróny sú nahradené z necyklickej druhej fázy, kde 2 fotóny s vlnovou dĺžkou 680 nm vyrazia z chlorofylu aII 2 elektróny, ktoré idú do chlorofylu aI. V chlorofylu aII sú elektróny nahradené z fotolýzy vody. Z fotolýzy zároveň odchádzajú 2H+ a reagujú s NADP+, čím vznikne aktívne redukovadlo NADPH+H+
V tejto fáze sa ešte vôbec nepoužil CO2
-dôležitá je tu prítomnosť svetla chlorofyl aI príma 2 fotóny svetla s vlnovou dĺžkou 700 nm a chlorofyl aII 2 fotóny s vlnovou dĺžkou 680 nm

Tmavá fáza:
-prebieha v noci a vo veľmi malej miere aj cez deň;
-v tejto časti dochádza k naviazaniu CO2, pričom môže byť naviazaný 2 spôsobmi v závislosti od akceptora. Redukovadlom v oboch prípadoch je NADPH+H+

No tu sa dostávam ku skupinám rastlín z pohľadu tvorby glukózy, mäsožravé rastliny patria do skupiny C3

čiže tvorba glukózy v tejto skupine:
akceptorom CO2 je ribulózo 1,5 bisfosfát vzniká kys. trifosfoglycerová za prítomnosti ATP a redukovadla sa mení na glyceraldehyd - 3 fosfát a ďalšími dejmi vzniká znovu ribulózo 1,5 bisfosfát


Sú to naozaj komplikované procesy...obdivuhodný mechanizmus v prírode!
Týmto článkom som vás nechcel unudiť na smrť, ale som chcel, aby ste si uvedomili, že mäsožravé rastliny sú v podstate obyčajné rastliny a ich mäsožravosť je len doplnkom.
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one