Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

"Mäsožravé" kvety?

No je niečo také vôbec možné? Možno si to spájate s mäsožravými rastlinami. Však veľa ľudí nazýva rastliny všeobecným pomenovaním a to "kvety". A taktiež si veľa ľudí myslí, že pasce mäsožravých rastlín sú kvety, ale pravda je, že sú listového pôvodu, čiže všetko sú to modifikované listy. Aj taký Nepenthes svojimi pascami pripomína tie smradlavé áronovité kvety, ako jedna moja známa pri pohľade naň reagovala.

Nechcem tu ale riešiť mäsožravé rastliny z hľadiska ich typov pascí, ale kvety určitých rastlín, ktoré sa stali doslova lapačmi na hmyz a fungujú pri tom skoro rovnako ako gravitačné či detentivné pasce mäsožravých rastlín stou výnimkou, že neslúžia k získavaniu živín. Tak k čomu teda?

Rečnícka otázka, poviete si, ale odpoveď je jednoduchá.
Treba sa ale najprv zamyslieť nad funkciou kvetu. Kvety majú taktiež prapôvod v listoch, kedy sa počas evolúcie pretvorili a diferencovali do kvetov stým, že nadobudli funkciu v pohlavnom rozmnožovaní. To je určite každému priemerne inteligentnému človekovi jasné, kedy môže pozorovať ako včielka sadá z kvetu na kvet, pričom tieto kvety opeľuje a ešte sa aj nasýti sladkým nektárom.
O to ide presne aj v tomto prípade len je to trošku zaujímavejšie. Chcem tu hovoriť o kvetoch z rodov Aristolochia, Ceropegia a o veľkokvetých orchideách z rodu Coryanthes.

Práve tieto kvety uprednostňujú cudzosprašnosť pred samosprašnosťou. Cudzosprašnosť je už to zmienené opelenie hmyzom.
Vezmime si nejakú tú včielku :-) Priletí si s nádielkou peľu, vnikne do kvetu, splní si svoju úlohu opeľovača a pri tom by mala znovu prevziať peľ na ďalší akt opelenia pri druhom kvete. Lenže je tu háčik vtom, že prašníky s peľom pri týchto rastlinách dozrievajú neskoršie, čiže nabratie nového peľu nie je možné. Preto si tieto kvety "vymysleli" stratégiu na neposedný hmyz a to takú, že našu milú včielku vo svojich kvetných útrobách uväznia na niekoľko hodín. No dúfam, že netrpí klaustrofóbiou :-)
Však napokon jej to aj vykompenzujú nádielkou nektáru a zabezpečia jej úkryt a vhodné životné podmienky. Teda nie je to až také hrozné väzenie :-) a je to určite lepšie ako uviaznuť v nejakej pasci mäsožravej rastliny ako napríklad v Sarracenii alebo v Nepenthes...
Túto možnosť využívajú prvé dve spomenuté kvety rodov Aristolochia a Ceropegia.
Hmyz už z veľkej diaľky lákajú svojím silným, mŕtvolným zápachom, na rovinu povedané smradom. Ich kvety sa podobajú pascám Nepenthes, dole sú bankovité a postupom k hrdlu sa zužujú do trubice, ktorá je vystlaná chlpmi sčesanými smerom ku dnu. Tieto chlpy bránia pohybu hmyzu von a tak k možnému úniku. Toto väzenie však netrvá dlho a po určitej dobe chlpy zmäknú, stratia svoju tuhosť, skrútia sa a uvoľnia tak hmyzu únikovú chodbu. Tým sa otvára možnosť k opeleniu ďalších kvetov. Okrem spomenutých chlpov bránia v úniku hmyzu u niektorých druhoch voskovité neschodné zóny.   
Prehľad ďalších druhov rodu Aristolochia môžte nájsť TU.
Zaujímavé sú aj "kvetné pasce" stredoamerických a juhoamerických veľkokvetých orchidey z rodu Coryanthes.
Tieto kvety na opelenie využívajú trúdov divokých včiel z rodu Euglossa, ktoré niesu až tak spoľahlivé a preto si ich musia "skrotiť". Trúd je prilákaný silnou vôňou, pristáva na kvete a netrpezlivo hľadá nektár pričom sa "mrví", behá sem a tam po nestabilnom a klzkom oblom útvare kvetu. To sa mu však vypomstí keď sa šmykne a padá do nastraženej kanvice, vzniknutej z častí kvetného pysku. Kanvica je podobne ako pasca Nepenthes naplnená tekutinou z kvetu, konkrétne z dvoch mohutných žliaz alias "vodovodných kohútikov" nad zmienenou kanvicou.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zmätený trúd sa tu poriadne zmočí a vo svojej snahe dostať sa von musí akceptovať možné alternatívy a "poslušne" sledovať trasu k pohlavným orgánom, ktorá vedie jedine štrbinou tvarovanou časťami kvetu. Tu nastáva okamih, kedy sa na zmočeného trúda nalepí peľ nahustený vo voskových útvaroch nazývaných brilky, ktoré sa pri ďalšom opelení odlupujú a uvoľňujú tak potrebný peľ pre oplodnenie a zachovanie druhu.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zdroj: Miloslav Studnička - Masožravé rostiny - Objekt badatelu, dobrodruhu a snílku; Academia 2006
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one