Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Michalštôlnianske rašelinisko

Špecifikácia a popis ochranárov
Chránený areál Michaloštôlnianske rašelinisko
Vyhlásený bol v roku 1997. Nachádza sa v katastrálnom
území Banskej Štiavnice, v blízkosti haldovacieho priestoru
a aj táto lokalita mala byť prekrytá haldami. Na lokalite
sa nachádza Drosera rotundifolia (Hlaváček 1956). Je
to jej jediný nález v Štiavnických vrchoch. V dobe, keď
hrozilo zasypanie haldami sa uskutočnil transfer tohto
významného druhu na miesto podobného biotopu v blízkom
okolí. Tento transfer nebol úspešný, nakoľko stanovištné
podmienky nového biotopu plne nezodpovedali
nárokom rosičky okrúhlolistej (Šteffek 1986). Keďže banská
činnosť v Banskej Štiavnici bola ukončená, nepokračovalo
sa ani v haldovaní hlušiny a tým sa vlastne
zachránila aj táto významná lokalita. V minulosti bolo
zaznamenané jej ničenie preháňaním hovädzieho dobytka
a zberom (zrejme pre liečivé účinky). Správa CHKO sa
preto rozhodla územie oplotiť. Po oplotení nebolo zaznamenané
ničenie tejto lokality.

V minulom roku sme previedli na ploche regulačný zásah
za účelom odstránenia nepôvodných druhov drevín. Odstránili
sme tiež niektoré dreviny z prirodzeného náletu
o ktorých sme si mysleli, že by mohli mať nepriaznivý
vplyv na rozvoj rašeliniskovej vegetácie, ako aj celého
biotopu. Po zásahu lokalitu sledujeme a zaznamenávame
vplyv uskutočneného regulačného zásahu. Chránený areál
má veľkosť 846 m2, pričom rašelinisko zaberá asi 2/3
areálu. Na plochu priteká malý potok, ktorý sa vetví na
niekoľko jarčekov, na niektorých miestach sú malé mláky.
Tento potok pramení pod štátnou cestou Hodruša - Banská
Štiavnica. Vysoký obsah železa vo vode tohto potoka
indikuje kyslý charakter biotopu na ktorom dominujú slatinné
spoločenstvá zväzu Caricion fuscae Koch 1926 em.
Klika 1934. Rašelinisko je orientované na severnom svahu
so sklonom 5 - 10 stupňov. Lokalitu pokrýva prevažne Sphagnum
squarrosum a Sphagnum tenellum (Magic & Vartíková
1985). Okrem výskytu Drosera rotundifolia je pre flóru
Štiavnických vrchov významná prítomnosť ostríc Carex
echinata, C. nigra, C. distans a druhov Molinia caerulea,
Equisetum arvense, E. sylvaticum, Eriophorum angustifolium,
Juncus effusus, Epilobium palustre, Galium
palustre, Polytrichum juniperinum a iných (Magic & Vartíková 1985).
Niektoré z týchto druhov sa vyskytujú len
na tejto lokalite. Výskyt ostatných je na území CHKO
Štiavnické vrchy veľmi sporadický, a z toho vyplýva ich
význam pre biodiverzitu územia Štiavnických vrchov.
Z drevín sa na lokalite nachádza Salix caprea, Betula
pendula a Alnus glutinosa, ktorých početnosť sme redukovali.
Úplne sme odstránili druhy Pinus sylvestris a Picea
abies. Osobitný režim ochrany územia zatiaľ nebol vypracovaný.
V súčasnej dobe lokalita nie je ohrozená. V budúcnosti
treba zamedziť rozširovaniu štátnej cesty Hodruša - Banská Štiavnica,
nakoľko by sa mohol porušiť prameň,
ktorý zásobuje vodou aj Michaloštôlnianske rašelinisko.
Približne kilometer vzdušnou čiarou pri vodnej nádrži
Rozgrund v katastrálnom území Baniek sa nachádza podobný
biotop ako na Michaloštôlnianskom rašelinisku.
Táto lokalita je plošne ešte menšia ako predchádzajúca.
Zastúpenie rastlinných druhov je takisto slabšie. Rastie tu
rašelinník a z ostríc Carex nigra a C. echinata. Ohrozenie
tejto malej lokality by mohlo nastať, ak by sa pri ťažbe
okolitého lesného porastu použili ťažké mechanizmy.
Zo spomínaných biotopov mezo- až vlhkomilných lúk
stoja za zmienku lokality Holý vrch a Gajdošovo.
Môj pohľad na lokalitu
Lokalitu som dokopy navštívil štyri krát, kdežto rašelinisko samotné som našiel práve naposledy a to 26.05. 2011. Lokalitu spolu so mnou navštívil Ing. Michal Parvanov, jeden z významných Slovenských pestovateľov mäsožravých rastlín. Podľa jeho výpovede, lokalitu si z roku 2005, kedy ju pred tým navštívil on, pamätá trochu inak. Pri lokalite stojí informačná tabuľa, ako bolo aj zmienené, avšak opisované oplotenie tu nebolo. Michal mi ho opísal v tom pohľade, že sa jednalo o symbolické ohradenie nízkym oplotením, ktoré sa dalo bez problémov prekročiť. Teda usudzujeme, že bolo skôr určené na zabránenie vniku zveriny, ktorá by na rašelinisku mohla spôsobiť značné škody.
Rašelinisko bolo veľmi zarastené vlhkomilnými trávami a opisované mláčky vody z prameňa som nikde nespozoroval.
Ešte poznamenám, že táto lokalita je moja srdcová záležitosť, nakoľko je jediná v pohorí Štiavnických vrchov. Jej okolie je však značne znečistené a v blízkom rybníčku stojí smradlavá banská voda. Je smutné, ako si vieme vážiť naše prírodné dedičstvo.
Fotogaléria:
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one