Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Aldrovanda

Taxonómia
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aldrovanda vesiculosa, teda mechúrikatá, alebo po novom pľuzgierkatá, je jediným zástupcom tohto dosť ohrozeného rodu. V spôsobe lovu je podobná Mucholapke podivnej a patria tak do skupiny mäsožravých rastlín s aktívnymi pascami.
Anglický názov: Waterwheel Plant
Výskyt: Aldrovanda sa vyskytuje hlavne v Starom svete, teda v Európe, ale treba poznamenať, že do Európy bola zavlečená vodnými vtákmi z tropických oblastí. Vyskytuje sa aj v Austrálií, Afrike, Indii, Novom Zélande a lokality boli zaznamenané aj na území Česka a Slovenska. Miloslav Studnička zmieňuje jednu lokalitu na Východnom Slovensku, ale vzhľadom na chúlostivosť tejto rastliny možno predpokladať, že už na našom území nerastie. Mapu výskytu si môžte pozrieť TU.
Mikrosvet A.vesiculosa nájdete TU.
Systematika a synonymá
Pestovanie nájdete TU.


Popis:

Aldrovanda je vodná bezkorenná rastlina splývajúca tesne pri hladine. Tomuto splývaniu jej napomáha množstvo dutín s plynným obsahom v stopke listu. Stonka je dlhá 10 až 30 cm a môže byť aj chudo vetvená. Všetky časti rastliny sú zelené a slúžia tak prirodzene k asimilácií.

Kvety sú zelenavo biele, veľké asi 5 mm a podobajú sa kvetom Mucholapky podivnej. Vyrastajú jednotlivo na stopkách dlhých asi 2 cm a otvárajú sa tesne nad vodnou hladinou. Semená sa tvarovo taktiež podobajú semenám Mucholapky podivnej.

V trópoch Aldrovanda vegetuje celoročne, v miernom pásme prezimuje pomocou turionov, ktoré vznikajú nahromadením lôžok listov. Následne klesnú na dno a na jar zas vyplávajú k hladine.

Aldrovanda vyžaduje behom vegetácie vysoké teploty vody, nad 16 °C, a dobré oslnenie. Podľa merania na biotope, kde Aldrovanda práve dosahovala nejlepšieho rozvoja a dokonca sa pripravovala ku kvitnutiu, sa v priebehu 24 hodín teplota vody pohybovala medzi 18 a 30 °C. Aldrovande sa najlepšie darí v subtropických a tropických oblastiach, kde sa vyskytuje v záplavových zónach veľkých riek a plytkých vodných nádrží (delta Gangy, Čadské jazero atď.). Tu sa hromadí množstvo odumretej organickej hmoty pobrežnej vegetácie, tvorenej hlavne ostricami, veľkými trávami a ďalšími rastlinami. Voda býva mierne kyslá a silne oživená zooplanktónom, ukazuje na stredne vysoký obsah živín. Nebezpečnými konkurentmi sú riasy a príliš husté porasty vodných rastlín rodu Lemna a Riccia na vodnej hladine. Prekvapivo dôležitým ekologickým faktorom, rozhodujúcim o výskyte tejto vzácnej a konkurenčne slabej rastliny, môže byť napríklad i pôsobenie vetra, ktorý rozháňa bujnú vegetáciu taktiež plávajúcu na hladine.

Aldrovanda bola objavená na konci 17. storočia v Indii. V Európe bola nájdená až v polovici 18. storočia v Taliansku. Vtedy bola vedecky popísaná pod menom "Aldrovandia", na počesť talianskeho botanika Aldrovandiho. Dnešní tvar pomenovania dostala od Linného v roku 1753.
Popis pasce:

Pasce Aldrovandy sú prispôsobené na lov zooplanktónu. Za optimálnych podmienok bolo pozorované, že tretina všetkých pascí bola sklapnutá s ulovenou korisťou.
Pasca je veľmi podobná pasci suchozemskej Mucholapky, avšak rozdiely sa samozrejme nájdu.
Tak ako pri príbuznej Mucholapke, aj tu je základom citlivý spúšťací chlp. Mucholapka má celkom 6, niekedy 8 spúšťacích chlpov, kdežto Aldrovanda ich má 40 podľa staršej knihy doktora Studničky a 60-80 podľa Barryho Rice. Teda rozdielom je počet ale i tvarovo sa trošku líši. Aldrovanda má tieto chlpy užšie od koreňa, naopak pri Mucholapke môžme jasne pozorovať ohraničenosť koreňa, ktorý je vlastne citlivým senzorom zachytávajúcim podnety od tuhej časti vlastného chlpu. Veľkosť chlpov Aldrovandy je 0,5-1,5 mm. Sú však dosť nespoľahlivé. Niekedy k spusteniu stačí stimulovať jeden chlp a inokedy je potrebné podráždiť viac chlpov aby sklapnutie nastalo. Sklapnutie trvá cca 0,5 s, ako aj pri Mucholapke. V prípade Aldrovandy je to však veľmi obdivuhodné, nakoľko musí zdolávať odpor vody.
Po sklapnutí sú možné dve alternatívy:
1. rastlina sklapla naprázdno, vtedy sa podobne ako Mucholapka otvorí do cca 15 hodín
2. rastlina ulovila korisť, nastáva trávenie, čo je komplikovaný proces...
Rastlina podobne ako Mucholapka vycíti pomocou chemických receptorov prítomnosť koristi a vtedy začne odčerpávať vodu z pasce čo trvá rádovo 30 minút. Tu nastáva veľmi bolestivá chvíľa pre korisť, lebo po odčerpaní vody sa pasca hermeticky uzavrie, podobne ako Mucholapka, horné membránové zóny sa k sebe navzájom prehnú a pasca sa obrovskou silou zovrie čo väčšieho živočícha v pasci v momente rozpučí. Vznikne tak utesnená tráviaca komora do ktorej sú napustené tráviace enzýmy.
Trávenie trvá niekoľko dní až týždeň. Potom sa pasca otvorí, ale už nie je schopná druhý krát tráviť. Teda pasca je jednorázová.

Zvláštnosťou sú slizové žľazy v tvare X, ktoré slúžia k lákaniu koristi a zároveň k odčerpávaniu vody z pasce. Nachádzajú sa v hornej časti pasce. Vyššie nad nimi je okraj, ktorý je vyhnutý smerom do vnútra a je jemne dvojito zubatý. Po zväčšení to pôsobí naozaj hrôzostrašne.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Lov koristi:
Sklad.Obrazku.NetSklad.Obrazku.Net
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one