Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Dionaea

Taxonómia
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tento rod zahrňuje iba jednu rastlinu a to Dionaeu muscipulu - Mucholapku podivnú
Anglický názov: Venus Flytrap
Výskyt: Severná Karolína a Južná Karolína
V prírode rastie iba na malom území USA, v štáte Južná Karolína, v súčasnosti pomerne vzácna jednak v dôsledku intenzívneho záujmu zberateľov a za druhé v dôsledku úbytku jej prirodzených stanovíšť.
Mikrosvet Mucholapky podivnej nájdete TU.
Pestovanie nájdete TU.
Popis:

Pretože mucholapka je celkovo unikátna rastlina, dovolím si odcitovať precízny popis tejto rastliny a jej lapacích schopností od pána Zdeňka Ježka (z knihy Masožravé rostliny, nakl. Květ 1997):
Mucholapka je v substráte ukotvená pomocou neveľa čiernych tenkých koreňov, ktoré vyrastajú zo zhrubnutého cibuľovitého útvaru uloženého plytko pod povrchom. "Cibuľa" je zostavená z dužinatých častí listových výhonkov a napomáha dioneám prezimovať, prežiť príležitostné vyschnutie náleziska alebo prežiť požiar vegetácie v letnom období. Na jar mucholapka vyháňa vysoký stvol s veľkými (1,5 cm) bielymi kvetmi. Po opelení v zelených tobolkách dozrieva množstvo drobných čiernych semien. Listy mucholapiek vyrastajú v prízemnej ružici a sú buď položené na zemi alebo vysunuté do priestoru. Sú zložené z krídlato sa rozširujúceho výhonku a už spomínanej pasce. Veľkosť a šírka výhonku sa v priebehu roka mení - v dobe nedostatku koristi (jeseň, zima) je vyvinutý maximálne tak, aby bola jeho asimilačná plocha čo najviac využitá. Pasce sú v tej dobe malé a málo funkčné. V dobe najväčšej hojnosti hmyzu je tomu práve naopak a zúžený výhonok slúži hlavne ako nosič „sklopky".
Pasca je vlastne premenená čepeľ listu a pripomína roztvorenú lastúru -je zložená z dvoch "čeľustí" oválneho tvaru, ktoré sú k sebe priložené pozdĺž centrálneho nervu listovej čepele a zvierajú uhol asi 45°. Okraje "čeľustí" obsahujú nektárové žľazy pre lákanie koristi a po obvode sú vyzbrojené tuhými špicatými výrastkami, ktoré po sklapnutí pasce vytvárajú akúsi klietku - pascu zabraňujúcu úniku hmyzu. Veľmi dôležité sú tri citlivé ohybné chlpy, ktoré sa nachádzajú na vnútornej hladkej červenej ploche oboch polovíc pasce. Fungujú ako signalizačné zariadenie pre vlastné spúšťanie "klietky". Ako náhle totiž hmyz vstúpi do vnútra nástrahy a opakovane ohne niektorý zo šiestich chlpov, pascu spustí. Tieto chlpy sa skladajú z dvoch častí. Z dlhej tuhej časti (vlastní chlp), ktorá vyčnieva smerom do vnútra pasce a stavia sa do cesty prípadnej koristi. Tej sa korisť dotkne, čím dôjde k ohnutiu druhej časti - citlivej a ohybnej bázy chlpu. Jedná sa o veľmi zaujímavý mechanizmus, ktorý nebol do dnešných dní preskúmaný a nie je teda úplne zrejmé, na akom princípe pracuje. Zatvorenie čeľustí neprebieha v mieste centrálneho nervu, ale je spôsobené zmenou prehnutia polovíc čepele z konvexného do konkávneho tvaru. Primárne "sklapnutie" čeľustí je za optimálnych podmienok (mladé listy pri teplotách nad 30 °C) dokončené za menej než 0,5 sekundy! Bolo zistené, že v momente kontaktu hmyzu so spúšťacím chlpom prebiehajú čepeľou určité elektrické vzruchy. Elektrický signál, ktorý sa lavínovite šíri celým listom spustí jeho koordinované ohnutie. Tento elektrický vzruch je taktiež zázrakom prírody. Jeho úroveň sa pohybuje v stotinách až desatinách voltu, čo je skutočne veľa.

Za povšimnutie stojí taktiež fakt, že tento vzruch je rovnakej povahy a šíri sa rovnakým spôsobom, ako nervové vzruchy živočíchov. Iba s tým rozdielom, že u živočíchov sú tieto vzruchy vedené v neurónoch a u mucholapky sa šíri celým listom. Citlivá je taktiež vonkajšia časť pasce, kde sa nachádzajú veľmi drobné chĺpky v tvare hviezdy. Keď niečo škriabe na vonkajšej strane pasce, dôjde k porušeniu týchto chĺpkov a k predbežnému prebudeniu pasce. Potom už stačí len jediný signál od vnútorných spúšťacích chlpov. Pre zatvorenie pasce je nutné, aby sa hmyz dotkol jednej alebo viacerých "spúští" opakovane najmenej dvakrát v intervale 2 až 20 sekúnd. Príroda sa týmto dômyselným vylepšením bráni proti zbytočnému sklápaniu pascí dažďovými kvapkami! (alebo inými neživými a teda nepohyblivými predmetmi). Je jasné, že pred sklapnutím majú bunky iný tvar, ako po sklapnutí. Je známe, že behom zatvorenia listu sa zmení usporiadanie bunkového skeletu. I množstvo vody v bunkách na oboch stranách pasce sa zmení.
Po prudkom zatvorení oboch polovíc "sklopky" jej zvieravý pohyb pomaly pokračuje ďalej a rastlina najprv chemickými receptormi zisťuje, či ulovila korisť.
Ak áno, okraje pasce hermeticky priľahnú k sebe a do vnútra je napustená tráviaca šťava. Toto trvá radovo 10 - 20 hodín. Tento pomalý pohyb je už dobre preskúmaný a je isté, že je spôsobený zrýchleným rastom bunkových stien a buniek, tento krát na vnútornej strane pasce. To samozrejme spôsobí nevratné zmeny v unikátnej štruktúre pascí, pretože bunky sa už späť zmenšiť nemôžu. Preto je po každom úspešnom sklapnutí pasca o niečo pomalšia, chlopne sú akoby viacej roztvorené, ale hlavne - s každým úspešným sklapnutím je pasca o niečo málo väčšia!
Vstrebávanie živín prebieha pomocou vstrebávacích žliaz na vnútornom povrchu čepele asi 7 až 10 dní. Potom sa pasca znovu otvára a je pripravená k "lovu". Častým spúšťaním sa pasce opotrebovávajú a po dvojitom - trojitom „použití" sú už nefunkčné a odumierajú. Zbytočne sklapnutý list "pozná" svoj omyl do dvoch dní a znovu sa otvorí. Taktiež sklapnutie naprázdno pascu opotrebováva a po asi 10 spusteniach čepeľ odumiera.
Mucholapka má biele kvety, veľké 15 - 20 mm. Korunných lupienkov je obvykle 5, výnimočne 6. Rovnako tak semenník i blizna sú zrastené z 5 segmentov. Tyčiniek býva 10 - 20. Kvety sú nesené na 5 - 20 cm dlhom stvole.
Rodové meno Dionaea pochádza z gréčtiny „Dione", čo je grécka bohyňa lovu, v preklade Diana.

Mucholapka bola prvýkrát objavená Arthurom Dobbsom v roku 1736, ktorému sa podobala na železné pasce používané pri love líšiek. Neskôr sa táto rastlina dostala až do Anglicka. Jej prvé vedecké popísanie bolo už v roku 1770, ale botanické popísanie dostala až Johnom Ellisom v roku 1970.

Dionaea muscipula je jedinečnou rastlinou vo svojom rode. Avšak dodnes sa podarilo vyšľachtiť veľa rôznych kultivarov, odrôd tejto rastliny. Niektoré sú odlišné sfarbením, iné zasa majú vyšľachtený rôzny tvar a vzhľad svojich pascí.
Nezaregistrovaných druhov sú desiatky, avšak oficiálnych nie je zatiaľ veľa:
- Dionaea „Akai Ryu" (R.Gagliardo) - ružica aj pasce sú karmínovo červené
- Dionaea „Big Mouth" (T.Camilleri) - pasce sú veľké a červené
- Dionaea „Clayton's Red Sunset" (C.Clayton)
- Dionaea „Clumping Cultivar" (D'Amato)
- Dionaea „Dentate" (D'Amato)
- Dionaea „Dentate Traps" (B.Meyers-Rice) - na dospelých pascách má trojuholníkovité zuby
- Dionaea „Dente" (D'Amato)
- Dionaea „Fused Tooth" (D'Amato)
- Dionaea „Jaws" (L.Song) - má tiež trojuholníkovité zuby, ale nezapadnú do seba
- Dionaea „Kinchyaku" (K.Kondo)
- Dionaea „Red Piranha" (E.Read) - celá je červená aj s pascou, ktoré má mnohočetné zuby po obvode
- Dionaea „Red Rosetted" (D'Amato)
- Dionaea „Royal Red" (AUPBR 464)
- Dionaea „Sawtooth" (B.Meyers-Rice) - pasca má drobné nepravidelné trojuholníkovité zúbky po obvode
Zdroj niektorých obrázkov: Carnivorous Plants Web Site
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one