Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Drosera

Taxonómia
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Drosera zahrňuje približne 125 druhov, ktoré rastú prevažne v subtrópoch južnej pologule (v ČR veľmi vzácne len 3 druhy, na Slovensku rastie Rosička okrúhlolistá).
Anglický názov: Sundews
Výskyt: takmer na celom svete, mapa TU.
Mikrosvet rodu Drosera nájdete TU.
Pestovanie niektorých druhov nájdete TU.
Popis:

Lapacími orgánmi rosičiek sú listy pokryté zvláštnymi žliazkami (tzv. tentakule), ich hlavičky vylučujú v podobe drobných kvapiek lepivý sliz (ktorý sa vo svetle leskne ako kvapka rosy, z čoho vznikol názov týchto rastlín) obsahujúci tráviace enzýmy a mukopolysacharidy. Tentakule sú dlhé alebo krátke: Dlhé sú rozmiestnené na okrajoch listov a ohýbajú sa iba smerom k stredu listu, čím pri uviaznutí koristi spevňujú jej uchytenie. Kratšie tentakule sú rozložené po celej ploche listu a ohýbajú sa všetkými smermi podľa podráždenia spôsobeného telom koristi. Po uviaznutí koristi je pohyb tentakulí dokončený obvykle za 20 minút až niekoľko hodín, u niektorých druhov rosičiek dokonca i behom jednej minúty. Okrem toho sú niektoré druhy schopné ovinúť okolo tela koristi doslova celý list (napr. D. capensis). Korisťou rosičiek býva iba drobnejší hmyz, väčší hmyz obvykle nájde dosť sily na oslobodenie, ale u niektorých druhov sa vyvinuli rôzne „zlepšováky", ktoré oslobodeniu koristi majú zabrániť: Sú to napr. preťažené listy, na ktorých sa zvyšuje šanca, že sa korisť jednoducho vysilí, alebo fakt, že mnoho druhov vytvára celé koberce, na ktorých uviaznutému hmyzu hrozí to isté nebezpečenstvo.
Ekologické skupiny:

1. Nezaťahujúce svetlomilné rosičky
-behom roku nezaťahujú
-bežné v trópoch a subtrópoch
-vyžadujú dostatok svetla a neznášajú zatienenie inými rastlinami
O pestovaní si prečítajte TU.

Zástupcovia:


Drosera aliciae - Často pestovaný juhoafrický druh, rastúci v prírode na mokrinách. Listové ružice majú priemer 5 až 8 cm. Korene zasahujú asi 10 cm hlboko, sú drôtovité, slabo vetvené. Kvetenstvo je zložené z 13 mm veľkých ružových kvetov. Kvety sa otvárajú len pri slnečnom počasí, väčšinou dopoludnia. Pri oblačnom počasí sa puky neotvárajú a dochádza k samoopeleniu. Už dvojročné rastliny majú pod ružicou živých listov silnú vrstvu stariny. Tá býva v zimných mesiacoch ohniskom hubového ochorenia, ktoré spravidla zničí celú kultúru. Najlepšie prezimujú nedospelé rastliny.

Drosera burmannii - Tropická až subtropická rosička z Prednej i Zadnej Indie, Japonska, Indonézie a severnej a východnej Austrálie. Rastie v močiaroch, ale i na miernych vysychavých piesočných pôdach, na otvorených plochách i na svetlinách riedkych lesov. Kvety sú malé, nevzhľadné, belavé. Tento druh je zaujímavý svojimi neobyčajne rýchlymi reakciami pri polapení koristi.

Drosera capillaris - Druh podobný u nás rastúcej rosičke okrúhlolistovej. Na zimu však nezaťahuje. Vyskytuje sa na mokrinách v oblasti od juhovýchodu USA cez Texas a Strednú Ameriku až do Južnej Ameriky po južnú Brazíliu. Jej ružice sú veľké 3,5 až 7,5 cm. Kvety sú väčšinou ružové, ale existuje aj biela forma. D. capillaris je snáď najodolnejšou rosičkou. V prírode vytrváva i na narušených biotopoch, kde už dávno vyhynuli sarracénie, tučnice i mucholapka podivná.

Drosera capensis - Bežne pestovaný druh z juhozápadnej časti Kapska (preto aj ten názov). Rastie vo vrchovine na stále mokrých miestach, často pri potokoch. Rastlina vytvára niekoľkocentimetrový kmienok, nesúci ružicu asi 10 cm dlhých listov.

Drosera cuneifolia - Rosička z juhozápadnej časti Kapska, kde rastie v rôznych výškach až do 1 000 m n. m. Osídľuje vlhké machovité skalné plošiny i zaplavované mokriny pozdĺž potokov. Jej ružice o priemere 2,5 až 5 cm kvitnú 15 mm veľkými kvetmi. Sú ružové a otvárajú sa ako u všetkých rosičkách postupne, po jednom.

Drosera indica - Tropická až subtropická rosička. Rastie v tropickej západnej i východnej Afrike, v Prednej i Zadnej Indii, v Číne a v Japonsku, na Filipínach, v Indonézii a v severnej Austrálii. Je silne vlhkomilná a niekedy rastie priamo v plytkej vode. Vyhľadáva prirodzené močiary zarastené krátkostebelným porastom, ale i zamokrené pozemky opustené roľníkmi.
Rosička indická sa pestuje ako jednoročná letnička, lebo ťažko prežíva zimu s príliš krátkymi dňami. Vytvára dostatok semien a má schopnosť samoopelenia.

Drosera villosa - Juhoamerické rosičky sú v zbierkach botanických záhrad málo zastúpené a tiež tento brazílsky druh je vzácny. Je vysoká asi 5 cm. Prekrásne červené zafarbenie listov spôsobuje farbivo droserin, ktoré prekrýva zelenú farbu chlorofylu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
2. Rosičky s prezimovacími pupenmi
-každoročne cez nepriaznivé podmienky, čiže v zime, strácajú všetky listy a prežívajú pomocou pupenov
-tento pupen sa nazýva hibernaculum, tvorený z nahromaždených mladých základov listov, ktoré zastavili rast a vývin
-signálom pre vytvorenie hibernacula sú zhoršujúce sa životné podmienky, ako ochladzovanie, skracovanie dňa či vysýchanie pôdy
-vďaka tomu znášajú mráz a sú rozšírené aj na severe

Zástupcovia:

Drosera binata - Trsnatá rosička rastúca na trvale mokrých miestach v nížinách a pahorkatinách pri východnom a juhovýchodnom pobreží Austrálie, v Tasmánii a Novom Zélande. Dosahuje bez kvetenstva výšky až 45 cm. Podľa odlišných listov sa rozoznáva D. binata var. dichotoma, s čepeľami viackrát vidličnato delenými až na 8 koncových ramien. D. binata var. multifida má listy delené až do 27 koncových ramien. Obe formy sa vyskytujú v prírode. Sú známe aj ich kultiváry s ružovými kvetmi, zatiaľ čo farba kvetov D. binati a jej foriem je smotanovo biela.

Drosera filiformis - Najväčšia severoamerická rosička, vyskytujúca sa roztrúsene pri východnom až juhovýchodnom pobreží USA od štátu Massachusetts až po Mississippi. Rastie na močiarovytých územiach na kyslých piesočnatých slatinách.
Vzpriamené čiarkovité listy, prirovnávané k briliantovým náhrdelníkom, sú u D. filiformis var. filiformis vysoké až 25 cm, u var. tracyi až 50 cm. Kvety sú vždy ružové, veľké 1,5 až 2 cm. Prezimovacie pupeny sa v kultúre tvoria už koncom leta. Rovnako ako u predošlých druhoch ju v zime nevystavujeme účinkom mrazu.

Drosera intermedia - Táto 3 až 5 cm veľká rosička rastie na rašelinách a slatinách. Bola nájdená v severovýchodnej Európe až na polárnom kruhu a pritom rastie i v tropickom pásme na Kube. Jej areál zahrňuje väčšinu Európy, časť Severnej Ameriky a Veľké Antily. Ojedinele sa vyskytuje až v Guayanskej vysočine v Južnej Amerike. Vyskytuje sa aj v ČR.

Drosera rotundifolia - V ČR aj na Slovensku je najhojnejšou rosičkou, ale i napriek tomu musí byť pod zákonnou ochranou. Jej areál tvori pás zahrňujúci severnejšie časti Európy, Ázie i Severnej Ameriky.
Ružice tejto rosičky sú veľké asi 3 až 5 cm, kvety sú drobné, biele. Rastlina najlepšie rastie v rašelinníku. Rašelinníky vytvárajú rastline výhodné teplotné a vlhkostné podmienky. Rast rosičky sleduje prírastky práve v rašelinníku. Takéto vzťahy v rastlinnom spoločenstve je len ťažko umelo napodobniť.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
3. Pralesné (tieňomilné) rosičky z Austrálie
-táto skupina obsahuje tri austrálske rosičky
-nie sú náročné na svetlo
-vyhovuje im vyrovnaný teplotný režim, čiže rovnaká teplota v lete aj v zime
-rastú pri vysokej vzdušnej vlhkosti, až 90 %
-rozmnožujú sa hlavne vegetatívne (nepohlavne), mladé rastliny sa tvoria na starých spodných listoch a na odtrhnutých koreňoch
-kvety sa tvoria len vzácne

Zástupcovia:

Drosera adelae - Ak mám pravdu povedať, tak je to moja najobľúbenejšia rosička :-D
Vyskytuje sa iba na ostrove Hinchinbrook a na malom priľahlom území na severovýchode austrálskeho kontinentu. Rastie v tropickom dažďovom lese v malých nadmorských výškach. Vyhľadáva tienené a veľmi vlhké biotopy. V prírode jej listy dosahujú výnimočne dĺžky 20 cm, bežná dĺžka je asi 7 cm. V umelej kultúre je v podstate ľahko pestovateľná, treba jej však vytvoriť vhodnú teplotnú mikroklímu, vlhkosť až 90 % a umiestniť ju do polotieňa.

Drosera prolifera - Rastie len na Thornton's Peak, južne od Cooktownu v severovýchodnej Austrálii a pozdĺž potokov stekajúcich z tejto hory. Vyskytuje sa aj v podraste tropického dažďového lesa, v rôznych výškach od nížin do 1 400 m n. m. Prvý krát ju objavil L. J. Brass v roku 1937 a ešte jedenkrát bola zbieraná v roku 1940. Potom ju cez 30 rokov nikto nemohol nájsť. Až od roku 1973 sa datujú ďalšie početné zbery. Táto asi 10 cm veľká rosička je vďaka svojmu neobyčajnému vzhľadu veľmi hľadaným druhom.

Drosera schizandra - Je endemitom nepatrného územia južne od mesta Cairns v severovýchodnej tropickej Austrálii. Rastie vo výške asi 700 m n. m. pri potokoch na úpätí Mt. Bartle-Frere. Je veľmi tieňomilná. Za optimálnych podmienok má listy až 10 cm dlhé.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
4. Trpasličie rosičky
-sú to rosičky skutočne nepatrných rozmerov, s prízemnou ružicou o priemere 8 až 30 mm
-jeden z odlišujúcich znakov trpasličích rosičiek od ostatných sú špeciálne rozmnožovacie telieska, tzv. gemmy
-ich ružice sú tvorené početnými listami s plochou asimilačnou plochou a miskovitou čepeľou, plocha čepele je husto pokrytá krátkymi tentakulami a po obvode sú zas tentakule veľmi dlhé červené až hnedočervené

Zástupcovia:

Drosera pulchella - Rosička z juhozápadného výbežku Austrálie. Rastie na mokrinách, často spolu s Cephalotus, ale i na mokvavých machovitých žulových skalách. Je vlhkomilnejšia ako jej príbuzné druhy. V umelej kultúre sa rozmnožuje pomocou gemm. Kvety má ružové, asi 8 mm veľké.

Drosera pygmaea - Najčastejšie pestovaný zástupca tejto skupiny. Svojím výskytom v juhovýchodnej Austrálii, v Tasmánii a Novom Zélande sa líši od ostatných trpasličích rosičiek, pochádzajúcich zo západnej a juhozápadnej Austrálie. Veľmi dobre rastie aj na chladnejších parapetoch okien. Rastlina spoľahlivo tvorí semená a gemmy.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
5. Hľuznaté rosičky
-tieto rosičky majú hľuzy do ktorých sa zaťahujú a z ktorých čerpajú živiny
Hľuza:
-je vajcovitá alebo guľovitá
-veľká 0,5 až 6 cm
-je bielej, žltej alebo červenej farby
-skladá sa z 20 až 50 vrstiev
-zasahuje 5 až 15 cm hlboko do substrátu, u väčších druhoch je to 25 až 50 cm
-je uložená v čistom piesku, málokedy v rašeline
-je zásobným orgánom, ktorý sa každoročne obnovuje
-vnútri starej hľuzy vznikne vždy nová, ktorá odtlačí zbytok starej hľuzy
-suchý zbytok starej hľuzy sa stane súčasťou suchého vrstvovitého obalu, ktorý chráni novú hľuzu - slúži ako tepelná izolácia
-vďaka hľuze sa dožívajú o niekoľko rokov viac ako ostatné rosičky

Zástupcovia:

Drosera peltata - V prírode najrozšírenejší a v kultúre najodolnejší druh hľuznatej rosičky. Vyskytuje sa v oblasti od Nepálu cez juhovýchodnú Áziu, Japonsko, východnú a južnú Austráliu až po Tasmániu a Nový Zéland. Rastie na mokrinách, ktoré môžu krátkodobo vyschnúť. Druh D. peltata má dva poddruhy, ssp. peltata a ssp. auriculata. Je až 30 cm vysoká, niekedy chudo vetvená. Kvety sú malé, ružové alebo biele.

Drosera planchonii - Tu len spomeniem, že u plne vyvinutých silných výhonkov, dosahujúcich dĺžku 30 až 60 cm, vyrastajú pri každom liste ešte dva menšie listy, takže vznikajú trojpočetné prasleny. 5 mm veľké čepele listov sú často obrátené lepkavou, žľaznatou plochou smerom dole. Kvety sú biele, asi 15 mm veľké.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Semenná knižnica - pre pozretie kliknite TU.


Zdroj: Carnivorous Plants Web Site
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one