Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Utricularia

Taxonómia
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Utricularia zahrňuje asi 220 druhov, ktoré rastú prevažne v trópoch a subtrópoch, výrazne menej v miernych pásmach, v Európe sa vyskytuje len 7 či 8 druhov, z nich všetky patria medzi vodné rastliny.
Anglický názov: Bladderworts
Výskyt: mapa TU.
Mikrosvet rodu Utricularia nájdete TU.
Pestovanie niektorých druhov nájdete TU.


Popis:

Druhovo najpočetnejšia z mäsožravých rastlín. Je to trvácna vodná rastlina, voľne plávajúca, ktorá len niekedy vytvára v plytkých vodách pod kvetenstvom koreňom podobné rhizoidy, nimi sa ukotvuje ku dnu.

Lapacie orgány bublinatiek sú veľmi dômyselné zariadenia: Tvoria ich mechúriky vytvorené premenou listu. V týchto mechúrikoch, ktoré sú uzatvorené záklopkou, je podtlak (podtlak vznikne po odčerpaní vody a steny mechúrika sa prehýbajú do vnútra, tento proces trvá asi hodinu). Ak sa jej dotkne drobný vodní hmyz konkrétne chlpov vyrastajúcich na záklopke, otvorí sa záklopka prudko smerom do vnútra a živočích je v zlomku sekundy vtiahnutý do mechúriku, ktorý je hneď potom opäť bleskurýchle uzatvorený. Korisť je potom strávená enzýmami vylučovanými žliazkami vnútri mechúriku. Bublinatky "lovia" najčastejšie prvoky, roztoče, kôrovce a drobný hmyz či jeho larvy.

Sú prispôsobené ku kolísaniu vodnej hladiny a majú rady vysokú vzdušnú vlhkosť.
Niektoré druhy prečkávajú obdobie sucha len pomocou semien. Bublinatky sú ľahko pestovateľné a majú nádherné kvety. Hodia sa preto nielen k osadzovaniu pokojových vitrín, ale i ako doplnok k ostatným mäsožravým rastlinám.
Ekologické skupiny:

1. Vodné bublinatky
-väčšinou splývajú pri hladine
-bublinatky rastúce v teplých vodách majú kvetenstvo udržované nad vodou pomocou nafúknutých plavákov listového pôvodu

Zástupcovia:

Utricularia aurea - Žlto kvitnúca splývajúca bublinatka, dosahujúca dĺžky až cez pol metra. Pochádza z tropických vôd juhovýchodnej Ázie a severnej Austrálie. Do kultúry bola zavedená v roku 1978. V slabo kyslej vode, pri teplotách 20 až 30 °C a pri silnom prirodzenom osvetlení rastie veľmi dobre. Osvedčuje sa spoločné pestovanie s druhom Aldrovanda vesiculosa. V podmienkach akvárií s rybami rastlina prestáva tvoriť lapacie mechúriky.

Utricularia gibba - Drobná splývajúca bublinatka, rozšírená v tropických a subtropických oblastiach Starého i Nového sveta. Je najrozšírenejším druhom rodu. Tvorí dva poddruhy, z ktorých U. gibba ssp. exoleta má kvety veľké len 4 až 8 mm a ostruhu zretelne dlhšiu ako dolný pysk koruny a U. gibba ssp. gibba má kvety veľké 8 až 20 mm a ostruhu kratšiu alebo nepatrne dlhšiu ako dolný pysk. U. gibba  kvitne v lete, avšak len pri dobrom oslnení/osvetlení a ak rastie na plytko zaplavenej rašeline ako bahenná rastlina.

Utricularia minor - Druh rozšírený v miernom až arktickom pásme severnej pologule a rastúci i v Česku a na Slovensku. V prírode rastie ako splývajúca rastlina v mierne kyslých vodách alebo v terestrickej forme na slatinách. Je dlhá 5 až 15 cm, výnimočne viac. Má asi 1 cm veľké žlté kvety. Pestuje sa na zamokrenej alebo plytko zaplavenej rašeline. V novembri vytvorí i pri vyššej teplote turiony, ktoré je nutné cez zimu uchovávať vo vode v chladničke pri teplotách nad 0 °C. Bez tejto chladnej periódy nerastie.
ešte sa pracuje...
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one