Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Proces trávenia u Mucholapky podivnej

Všetci mi dáte určite za pravdu, že mucholapka (Dionaea) je v celku unikátna rastlina svojho druhu! Patrí do skupiny mäsožravých rastlín s aktívnym typom pascí. Každého uchváti jej schopnosť bleskurýchle uväzniť korisť sklapnutím jej "čeľustí". Za optimálnych podmienok trvá sklapnutie až 0,5 sekundy! Tento dej už určite poznáte z rôznych odborných článkov, kde sa popisuje celé trávenie Mucholapky. Ale predsa len "okrajovo" spomeniem tento unikátny proces - prvotné, respektíve primárne sklapnutie jej pasce.

Mucholapka je vyzbrojená dvoma spúšťacími mechanizmami.
Ten prvý nie je skoro vôbec známy. Pozostáva z malých chĺpkov v tvare hviezdy, ktoré sa nachádzajú na vonkajšej strane pasce. Prichádzajúci hmyz často naruší toto zoskúpenie chĺpkov, čím "prebudí" Mucholapku a o to skôr je pripravená k akcii. Potom už stačí len jediný dotyk vnútorného spúšťacieho chlpu.
Najzaujímavejší je ale druhý spúšťací mechanizmus. Sú to väčšinou 3 citlivé chlpy, ktoré sa nachádzajú na vnútornej hladkej červeno sfarbenej ploche oboch polovíc pasce. Čiže dokopy je ich 6. Ale nie je tomu vždy tak. Veľakrát som si všimol, že niektoré pasce majú dokopy až 8 spúšťacích chlpov, ale to teraz nie je podstatné.
Tieto chlpy sa skladajú z dvoch častí a to z dlhej tuhej časti čiže vlastný chlp, ktorý sa stavia do cesty prípadnej koristi a z citlivej ohybnej bázy chlpu, ktorá reaguje na ohnutie vlastného chlpu.
Tu môžem aj spomenúť skutočnosť, ktorú každý mäsožravkár pozná a to práve potrebu opakovaného ohnutia (podráždenia) jedného alebo viacerých chlpov najmenej 2 krát v intervale 2 až 20 sekúnd. Iba v tomto prípade nastane sklapnutie. Skúšal som však interval dlhší ako 20 sekúnd. Čím neskoršie chlp druhý krát podráždite, tým bude pohyb sklapnutia pomalší alebo už úplne prestane reagovať. Všetko však závisí od času...
V momente ohnutia, respektívne podráždenia chlpu korisťou, začnú čepeľou prebiehať elektrické vzruchy. Tento elektrický vzruch sa ďalej začne šíriť celým listom a tým spustí jeho koordinované ohnutie.

Tu by som chcel spomenúť ďalšiu skutočnosť, že človek si vo svojej prirodzenej logike myslí, že zatvorenie "čeľustí" prebieha v mieste centrálneho nervu (čiže niečo podobné ako pánty), ale nie je to tak. Toto zatvorenie je spôsobené zmenou prehnutia polovíc čepele z konvexného do konkávneho tvaru, čiže v ľudskej reči: ohnutie oboch polovíc pasce smerom k sebe, pričom "zuby" do seba krásne zapadnú a tým vytvoria akúsi klietku (celu smrti) z ktorej niet úniku.
Hmyz samozrejme nechápe čo sa stalo a snaží sa z pasce dostať von. Preto zúfalo pobehuje "sem a tam" po celej pasci, pričom ďalej dráždi spúšťacie chlpy, ktoré vysielajú signál o chytenej koristi a zvieravý pohyb pasce pomaly pokračuje ďalej.

Tu na scénu prichádzajú chemické receptory alias tráviace žľazy, ktoré zisťujú prítomnosť potenciálnej koristi. Ak je korisť prítomná, okraje pasce hermeticky priľahnú k sebe a do vnútra pasce je napustená tráviaca tekutina. Z pohľadu hmyzu to môžme prirovnať ku kyselinovému kúpeľu, pričom je aj pevne zvieraný stenami pasce...nič príjemne.

Vrátim sa ale k tým chemickým receptorom.
Bol som inšpirovaný pokusom môjho kolegu, ktorý vystupuje pod pseudonymom "Martenz".
Pokus spočíva v tom, že som sa pokúsil umelo navodiť druhotné, respektíve sekundárne zovretie pasce (bez toho, aby prebehlo primárne sklapnutie) a to tým, že som ju začal chemicky stimulovať.
Určite si kladiete otázku, že ako je to možné a možno tomu ani neveríte. Samozrejme človek verí iba tomu, čo na vlastné oči vidí a bolo to tak aj v mojom prípade. Preto som sa rozhodol tento pokus uskutočniť.
Trošku vás ešte potrápim zvedavosťou a skôr ako popíšem svoj pokus, spomeniem určité fakty ohľadom trávenia a sekundárneho zovretia.

Tráviace žľazy, ktoré pokrývajú vnútorný povrch pasce začnú reagovať na prvé produkty trávenia a vďaka tomu sa pasca hermeticky uzavrie a akoby prisaje na korisť. Ďalšie trávenie a produkty rozkladu pascu ďalej stimulujú a udržujú ju v hermetickom uzavretí do okamihu, kedy je korisť úplne rozložená, respektívne "vysatá" (mucholapka z nej vysaje všetky možné živiny skoro podobne ako to robia pavúkovce a ostane len nestráviteľná schránka) a rastlina z nej už nemá čo čerpať a zároveň ju už nemá čo stimulovať. Preto sa pasca otvorí.
Ešte spomeniem zloženie tráviacej tekutiny mucholapky, ktorá je v skutku bohatá na enzýmy.
Obsahuje: [ref.1]
Endopeptidázy, ktoré štiepia bielkoviny;
Karboxyles- terhydrolázy štiepiace tuky;
Glykozidázy štiepiace polysacharidy a oligosacharidy;
Fosfomono-esterázy, ktoré štiepia fosforylované cukry.

[ref.1]STUDNIČKA Miloslav: MASOŽRAVÉ ROSTLINY, Academia, nakladatelství Československé akademie věd, Praha 1984; snáď mi to autor prepáči.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
A teraz už konečne k môjmu pokusu.
Pokus sa odohrával počas dvoch dní a to 30.10. a 31.10. 2009, čiže cez jesenné prázdniny.
Ako stimulant som použil kúsok mäsa, však mäsožravá rastlina :-)
30.10. o 10:16 - zahájenie pokusu.
Pinzetou som opatrne vložil kúsok bravčového mäsa do pasce mucholapky, pričom som dával veľký pozor aby som nepodráždil spúšťacie chlpy a aby tak nedošlo k primárnemu sklapnutiu. Cieľom pokusu je predsa pozorovať sekundárne uzatváranie pasce dôsledkom chemickej stimulácie a primárne sklapnutie si predsa môžem kedykoľvek vychutnať pri predvádzaní rastliny pred neveriacou návštevou :-D
Na vložené mäso som kvapol trochu vody v nádeji, že sa viac prilepí k mucholapke.
O 12:45 som si všimol, že bravčové mäso je totálne vyschnuté a preto som hľadal iný stimulant a narazil som na rybaciu pečeň. Však čo môže byť lepšie ako pečeň, ktorá je zásobárňou živín pre organizmus ale aj zároveň smetiskom.
Pečeň sa dokonale prilepila o pascu, takže vodu som tentokrát nepridával.
Po zvyšok dňa sa však nič výnimočné nedialo, strácal som už nádej a trpezlivosť, ale predsa som sa rozhodol v pokuse zotrvať do nasledujúceho dňa.
31.10. (mimochodom deň mojich narodenín :-) ) o 11:45 som si všimol nepatrného zahnutia. Mucholapka už konečne začala reagovať a pustila aj malé množstvo tráviacej tekutiny, ktorá vďaka neuzavretiu pasce začala pretekať von mimo pasce.
Konečný výsledok som pozoroval o 18:50 čo bol aj koniec pokusu. Dolná "čeľusť" pasce sa ohla smerom hore, v mieste kde pôsobil stimulant čiže pečeň.
Z výsledkom som bol nadmieru spokojný a môžem prehlásiť, že chemické receptory zohrávajú veľmi dôležitú rolu v sekundárnom procese uzatvárania pasce a udržujú pascu hermeticky uzavrenú do vtedy, pokým nie je korisť úplne strávená.
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one