Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Dionaea

Fotogalériu nájdete TU.
---------------------------------------
Pôvod
 kúpa na mestskej tržnici, júl 2008
Cena  170,- / 5,64 €
Mucholapka nie je veľmi náročná rastlina akoby sa mohlo zdať. Je vhodná aj pre začiatočníkov. Pokiaľ sa o ňu správne staráme dožije sa aj niekoľko rokov.

Pestujeme ich na slnečnom mieste, najlepšie vonku na priamom slnku 23-30 stupňov Celzia. Vtedy sa jej začnú pasce sfarbovať do červena. Mnohí ju však pestujú na parapetoch okien najlepšie orientovaných smerom k juhu alebo k západu. To je aj môj prípad.

Môže sa aj pestovať vo väčšom pohári alebo v akváriume bez toho, aby ste ho prikryli. Je tu však potrebné počas prudkého slnka tieniť, aby sa rastlina v akváriume neprehriala. Mucholapka, ako už bolo spomenuté, má rada vzdušnú vlhkosť. Veľmi účinné je aj nasadiť okolo rastliny rašelinník alebo mach. V rašelinníku sa aj zakoreňujú mladé rastliny a má protifungicídne účinky. (Niektorí používajú rašelinník aj na zimovanie v chladničke). Osobne však preferujem pestovanie čisto len na parapete okna alebo vonku na balkóne...

Kvetináč s rastlinnou by mal byť ponorený v 1 až 2 cm dažďovej alebo destilovanej vode, prinajhoršom aspoň 2 krát prevarenej a odstátej vode. (Pokiaľ vodu prevárame v rýchlovarnej kanvici, treba dať pozor na vodný kameň a usadeniny na špirále a dne).
Nie je však pravidlom, aby rastlina nepretržite stála vo vode, podstata je vtom aby substrát úplne nevyschol - musí byť vždy vlhký nie však premočený. Spodná hladina vody by tiež nemala byť vysoká, nedochádza tu totiž k prekysličeniu, preto by črep s rastlinou nemal plávať vo vode.

Rastlina neznáša chlór a tvrdú vodu! V dobe rastu, v lete, by mala neustále stáť vo vode (podľa poučiek a návodov je to tak, ale časom zistíte, že to nie je nutnosť) ale v zime treba obmedziť polievanie, substrát by mal byť mierne vlhký aby nezhnili korene. Ja cez zimu Mucholapku po poliatí nechávam 3 až 5 dní preschnúť.

Rastlina na zimu mení listy a niekedy sú pasce nefunkčné. Pri prechodných obdobiach-čiže jar a jeseň zvyknú staršie listy začať sčernievať po krajoch (až sčernejú celé a nakoniec začne aj pasca), je to normálne a spôsobuje to intenzita denného svetla, skracovanie dňa-kratší deň ako noc, rapídna zmena ktorá nie je v prirodzenom prostredí Mucholapky až taká ako u nás atď.. Sčernené pasce potom treba len odstrihnúť. Pri nedostatku svetla sú Mucholapky tiež náchylné na černenie listov, takže to chce veľa, veľa a ešte raz veľa svetla!
Keď som už pri tom černení pascí a listov, tak pri niektorých Mucholapkách sa stáva, že keď chytí a začne tráviť korisť, tak po čase začne list (s chytenou korisťou) černieť a akoby hniť až očernie celý. Určite sú mnohí z toho v šoku, ale je to normálne v bytových podmienkach. V prírode sú Mucholapky vitálnejšie. Na trávenie spotrebuje Mucholapka veľa energie preto rastlina musí byť v "kondícii" aby trávenie zvládla.

Zimovať by mala pri teplote 10-15 stupňov Celzia. Zimovať môže napríklad v pivnici ale musí mať dostatok svetla! Pokiaľ svetlo nebude mať, tak vyhynie. Znesie aj slabší mráz, 0 stupňov Celzia.
A ako som už spomenul, mnohí rastliny zimujú v chladničke - forma hlbokej dormancie, pri ktorej rastlina nepotrebuje svetlo, zimuje sa však bez substrátu z ktorého sa vytiahne, opláchne a umiestni sa do sáčku, pričom sa môže obložiť živím rašelinníkom - Sphagnum, ktorý má protifungicídne vlastnosti. Pred týmto zimovaním je nutné nechať rastlinu zatiahnuť a v dormantnom stave ju umiestniť do chladničky, nie MRAZNIČKY!!! Je to dobré riešenie pre zimovanie v bytovom prostredí, ktoré je veľmi náročné a často končí hnilobou a plesňou.
Berte do úvahy, že zimovanie patrí do životného cyklu rastliny, pri ktorom rastlina odpočíva a naberá síl. Zimujúca rastlina sa zaťahuje do substrátu, čo vyvoláva u pestovateľov pocit, že im rastlina hynie...

Čo sa týka kvitnutia. Mucholapka kvitne na jar ale môže aj v zime. Ak sa rozhodne kvitnúť, treba vziať do úvahy, či je toho vôbec schopná, treba posúdiť stav rastliny, či je dostatočne stará a či má na to "kondíciu". Ak nie, odporúčam kvetonosný stvol ihneď v jeho zárodku odstrihnúť! Mladšia rastlina to nemusí prežiť, lebo kvitnutie rastlinu veľmi vyčerpáva a vysiluje. A ak by ste sa predsa len rozhodli nechať kvitnúť, tak nechajte len vykvitnúť nejaké 3 maximálne 4 kvety.

Z kvitnutia vychádza alternatíva rozmnožovania semenami. Lenže je tu problém s opelením, lebo vlastný peľ nieje až tak účinný. Najlepšie je, ak máte dve kvitnúce Mucholapky a tie medzi sebou opelíte, a to tak, že vezmete jemný štetec, prejdete sním po tyčinkách a nanesiete peľ na bliznu piestika kvetu druhej Mucholapky a naopak (ale treba dávať pozor aby sa piestik nepoškodil). Po 3 až 4 týždňoch by mali semená dozrieť. Teda odstrihneme už uschnutý kvet a rozbalíme ho aby sme sa dostali k piestiku. Piestik opatrne roztrhneme, potiahnutím blizny a semiačka "vysypeme". Potom semiačka umiestnime na 4 týždne do chladničky, lebo musia prejsť chladnou periódou (uložíme ich do vlhkej vaty). Po tomto období je schopnosť klíčiť najvyššia a preto výsev neodkladáme. Vysejeme ich do rovnakého substrátu ako pre dospelé rastliny a udržujeme vlhko (účinné je umiestnenie v akváriume).

Rozmnožovať sa dá aj odrezkami listov alebo rozdelením "cibule" na polovicu, keď vytvorí odnož, čím dostaneme dve rastliny. Nenáhlite sa však do toho rozdelenia, dajte jej čo najviac času aby si vytvorila životaschopný koreňový systém, takto môžu dostať obe rastliny infekciu. Vrátim sa k tým odrezkom. Odstriháva alebo lepšie odtŕha sa stredne starý list (nie mladý), čo najbližšie pri koreni resp. ružici s kúskom dužinatej bázy, ošetrí sa stimulátorom a zasadí sa do lignocelu, živého rašelinníka alebo aj do klasického substrátu. Za 4 týždne by mali začať vyrastať mladé výhonky. Tieto množenia sa praktizujú na jar pri presádzaní, aby sme sa čo najlepšie dostali k "cibuli".

Substrát: hrubá vláknitá rašelina (odporúčam bielu rašelinu Florcom) pH 3-5 a kremičitý piesok - zmiešať v pomere 2:1; možnosť pridania perlitu na odľahšenie substrátu.

Pri pestovaní sa v podstate snažíme napodobňovať prirodzené podmienky v akých rastliny žijú. Čím lepšie tieto podmienky napodobníme, tým bude efekt účinnejší a rastliny budú prosperovať. A musíme si uvedomiť, že viacej exemplárov týchto rastlín žije na parapetách okien, v akváriumoch alebo v záhradách ako vo voľnej prírode.
Odstrihávanie kvetonostného stvola v jeho zárodku:
Presádzanie:
______________________________________________________________________
Súvisiace články:
Fotodokumentácia zimovania Mucholapky podivnej v chladničke
Proces trávenia u Mucholapky podivnej
______________________________________________________________________
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one