Denník významnejších udalostí...
Aby ste sa presvedčili, že nie som "jediný v obore" prikladám odkazy na webové stránky iných pestovateľov, väčšinou na mäsožravú tematiku :-D


Andrej Devečka
webová stránka najväčšieho pestovateľa mäsožravých rastlín na Slovensku


Jaroslav Dovec
exotikplantae, stránka hlavne o mäsožravých rastlinách


Jakub Štěpán
stránky Jakuba Štěpána s prevažne mäsožravou tematikou


Jan Flísek
stránka s veľkým množstvom fotografií z prírodných lokalít mäsožravých rastlín


Kamil Pásek
stránka taktiež o mäsožravých rastlinách svetoznámeho odborníka Kamila Pásku


Lucie Bartoňová
nepenthes blog, stránka o MR


Michal Kouba
stránka zameraná na pestovanie MR v in vitro


Michal Rubeš
fotodenník autorových rastlín


Patrik Zákostelský
stránky o MR "bývalého" českého administrátora fóra MASOZRAVE ROSTLINY


Radek Kastner
stránky (nejen) o Mäsožravých rastlinách


Miloš Šula
stránka o Gloxiniach a mäsožravých rastlinách "súčastného" českého administrátora...


Věra Trávničková
stránky venované pestovaniu orchidey


Michal Parvanov
tak trochu "komerčná" stránka o kurióznych rastlinách včetne mäsožravých (plantae.sk)


Miroslav Srba
komerčná stránka o mäsožravých rastlinách (sarracenia.cz)


Václav Kubín
komerčná stránka (Zelené údolí)


Andreas Wistuba
komerčná stránka zameraná na Nepenthesy a Heliamphory (Wistuba)



Zdielať
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
SPOLOČNOSTI PESTOVATEĽOV MR:
SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CCPS - Česká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

DARWINIANA - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín a iných botanických kuriozít.

GFP - Nemecká spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AIPC - Talianska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

ACPS - Austrálska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

AUSCPS - Druhá stránka austrálskej spoločnosti pestovatelov mäsožravých rastlín

ICPS - Medzinárodná spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

THECPS - Spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, Veľká Británia

DIONÉE - Francúzska spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín

CARNIVORA - Holandská spoločnosť


DISKUSNÉ FÓRA:
Slovenské fórum pestovateľov mäsožravých rastlín, mäsožravé rastliny alias mäsožravky (doplnok pre SCPS):
Masozravky.sk
administrátor: Peter Melaga


Ako u nás, tak aj v zahraničí...české fórum o mäsožravých rastlinách pod strechou českej spoločnosti CCPS:
MASOŽRAVÉ ROSTLINY
administrátor: Miloš Šula


Fórum Sveta kurióznych rastlín:
Plantae.sk
Majiteľ: Michal Parvanov


Fórum venované pestovaniu orchidey:
Přátelé orchidejí
administrátor: Věra Trávničková


Anglické fórum CPUK:
Carnivorous Plants UK


Anglické fórum najväčšej spoločnosti pestovateľov mäsožravých rastlín na svete ICPS, centrum USA:
International Carnivorous Plant Society





 

informačná web stránka Karola Gazdíka o mäsožravých rastlinách

 

Nepenthes

Fotogalériu nájdete TU.
---------------------------------------

Všeobecne o pestovaní

Nepenthes (krčiažnik) je veľmi obdivuhodná rastlina, aspoň z môjho pohľadu.
V prírode je to dlhá lianovitá rastlina plaziaca sa po zemi alebo obopínajúca stromy - rastie do výšky za svetlom. Jej stonka je pomerne tenká, ale veľmi pevná a jej spodná časť býva drevnatá. Po celej dĺžke vyrastajú podlhovasté sýtozelené listy, na konci ktorých je dlhým tenkým úponkom zospodu prichytený krčah - samotná pasca.
Krčahy môžme rozdeliť do 3 skupín:
Spodné krčahy
(pasce) - úponok prirastá spredu, v podstate prirastá k navádzacím krídlam, pasca je krásne sfarbená a má veľké výrazné navádzacie krídla;
Stredné krčahy alebo prechodné - úponok prirastá k pasci zo strany;
Horné krčahy - úponok prirastá k pasci zo zadu. Žiaľ v bytových pestovateľských podmienkach sa tento typ pascí netvorí alebo sa tvorí výnimočne, pretože vyrastá vo vrcholkoch rastliny, ale to už dosahuje gigantických rozmerov.
V bytových podmienkach sa tvoria spodné a stredné pasce, ale to len za predpokladu, že sa o rastlinu staráme správne.
Na mladých rastlinách sa tvoria juvenilné pasce, ktoré sa od dospelých líšia či už veľkosťou alebo sfarbením. Ale už dosť opisu, horsa na pestovanie.

Môj prvý Nepenthes bol a stále je Nepenthes ventrata, čiže kríženec botanických druhov N.alaty a N.ventricosy.
Krížené rastliny sa uvádzajú v zátvorkách ako napr. (alata x ventricosa).
Tento Nepenthes je jeden z najľahšie pestovaných krčiažnikov, ako všetky krížence, ktoré nie sú až také náchylné na prešľapy pestovateľov ako čisté botanické druhy. Často tolerujú tieto prešľapy (menšie). Ľahko sa rozmnožujú odrezkami a tvoria pasce aj pri nižšej vlhkosti. (Krížence veľmi odporúčam začiatočníkom, neodporúčam sa hneď vrhnúť napr. na N.rajah).
N.ventrata sa často predáva pod názvom N.alata, čo predajcom a bežným laikom vôbec neprekáža, ale skúsený pestovateľ sa vie na takúto zámenu poriadne naštvať, lebo N.alata je narozdiel od N.ventraty čistý botanický druh.

Pri pestovaní musíme dodržať 2 základné podmienky a to:
vlhkosť (70 - 90%) 
a dostatok svetla,
nie však priameho poludňajšieho slnka, lebo to je v prípade Nepenthesov skôr na škodu. Spália sa mu listy. Už vôbec neodporúčam rosiť počas prudkého slnka - vzniká tu efekt lupy (kvapky vody). Nepenthesy majú radi rozptýlené svetlo.
Veľkú rolu tu zohráva už spomínaná vlhkosť, ktorej nedostatok sa prejaví tým, že sa nebudú tvoriť pasce alebo už vytvorené začnú uschýnať. Samotná rastlina rásť bude, no ale bez krčahov si myslím, že to bude "nuda", neefektívne, len obyčajná popínavá burina. Preto rastliny umiestňujeme do akvárií, terárií alebo do skleníkov. Veľmi radi uvítajú časté rosenie listov a v zime umelé dosvecovanie (až 16 hodín). Taktiež môžem poznamenať, že vysoká vlhkosť nie je až takým pravidlom. Niektoré druhy, hlavne hybridy, sa dajú pestovať pri klasickej bytovej vlhkosti, tých 50% RVV. Pri horských druhoch Nepenthesov ako napr. N.hamata, N.rajah, N.ovata... je potrebné zníženie teploty, nočnej teploty čo dobre prospieva k rastu. Závisí to aj od aklimatizácie rastliny. Teda je tu potrebné chladenie, či už kladením ľadu do akvarka - moc pracné a náročné na čas alebo kúpa chladiaceho zariadenia (niektorí používajú zostavu z Peltierových článkov a ventilátorov z PC). Osobne však niektoré svoje horské Nepenthesy pestujem na balkóne a eventuálne im to stačí. Hlavne im tak napodobníte pokles nočných teplôt, ktoré uvítajú. Konkrétne môj najväčší horský Nepenthes stenophylla pestujem na balkóne, zavesený a uzavretý do priesvitného sáčku, čím mu zabezpečujem ako takú vyššiu vzdušnú vlhkosť.

Polievať dažďovou vodou, proste aj tu je pravidlo, že žiadna tvrdá voda! Uprednostňujem zalievanie zhora, substrát by mal byť vždy mierne vlhký, ale nie premočené "bahno".
A neodporúčam nechávať kvetináč stáť vo vode. Vďaka tomu zakrpatieva koreňový systém. Ja polievam tak raz za týždeň, ale to dávam pozor aby substrát nevyschol.

Teplota: nížinné druhy - celoročná teplota 27-35°C, horské druhy - teplota do 25-27°C s pravidelnými nočnými poklesmi na 10-18°C

Substrát by mal byť vzdušný, preto používame hrubú vláknitú rašelinu, kôru, rašelinník, polystyrén prípadne kúsky molitanu, drevené uhlie a perlit.
Len nedávno som si všimol na niektorých listoch, hlavne u N.rebeccy, čierne škvrny na zadnej strane listu, (poznáte to, keď javíte o rastliny väčší záujem a často si ich prezeráte) také akoby dierky a z prednej strany sa javili ako púčiky, boli vypuklé (1-2 mm veľké). Z týchto dierok vytekala akási tekutina. Samozrejme v začiatkoch môjho pestovania som bol z toho "namäkko", že čo to tam je! Myslel som si, že je to nejaký škodca, dokonca som kvôli tomu odstrihol aj jeden list ale bolo to dosť hlúpe!
Až neskoršou štúdiou som zistil, že tu nejde o žiadneho škodcu ani pleseň, ale sú to obyčajné nektárové žľazy, no ale sa smejem na mojej "hlúposti" :-D

Rozmnožovanie:
Nepenthes sa dá množiť semenami a stonkovými odrezkami. Semená žiaľ nemajú zásobné látky a preto sa pravdepodobnosť vyklíčenia odkladom výsevu znižuje.
Najlepším spôsobom množenia sú ale tie spomínané odrezky.
Najlepšie odrezky vznikajú z ešte zelených stoniek. Keď je stonka hnedá a drevnatá, váš index úspechu bude nižší. Nastrihajte stonku na jednotlivé diely tak, aby mal každý diel okolo dvoch listov. Skráťte každý list približne na 1/3 jeho pôvodnej veľkosti okrem vrcholového. Spôsob rezu je u pestovateľov diskutabilná záležitosť. Niektorí robia priamy rez a niektorý pre zmenu šikmý rez, ktorým sa odhalí väčšia plocha pre zakoreňovanie (v tvare akoby šípu, po bokoch zrezané do špicu).
Odrezok zasadte do klasického substrátu pre dospelé rastliny, proste substrát, ktorý vám vaše Nepenthesy tolerujú prípadne použite živý rašelinník alebo sa dá zakoreňovať aj vo vode čo je o dosť rýchlejšie...
Kamil Pásek sa k zakoreňovaniu vo vode vyjadril, citujem:
"I když jsem experimentoval a statisticky měřil významné zvýšení úspěchu při zakořeňování, když dělám řízky pod vodou. Zřejmě to zabraňuje vytváření dutin ve stonku, tedy minimálně je to můj odhad."

Celý kvetináč s rastlinou dajte do sáčku a uzavrite aby ste tak rastline zabezpečili 100% RVV a doprajte jej prirodzenú svetelnú intenzitu, ktorá by jej mala stačiť...samozrejme proti umelému osvetleniu tiež nebude mať nič :D
Treba si samozrejme uvedomiť, o aký druh Nepenthesu ide...či je to hybrid alebo botanický druh, potom či sa jedná o nížinný, prechodný alebo horský druh a podľa toho treba prispôsobiť akciu a samozrejme teplotu a RVV...
Zakorenenie môže trvať cca 1-6 mesiacov...ak sa nezakorení, tak uhynie.

ZDROJ niektorých informácií: FAQ - Barry Rice
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one